Ukrajina

Ukrajinská republika vznikla po rozpade Sovietskeho zväzu v roku 1991 a dnes ide o unikátnu krajinu, ktorá sa rozdeľuje na 24 oblastí a to vrátane dvoch miest so zvláštnym statusom, ako sú hlavné mesto Kyjev a najdôležitejší prístav v Čiernom mori Sevastopoľ. Súčasťou územia Ukrajiny je aj autonómna republika Krym ležiaca na rovnomennom polostrove. Ukrajina je demokratický štát s jednokomorovým parlamentom a prezidentským systémom riadenia. Hlavné mesto je Kyjev, ktoré nájdeme v strednej časti Ukrajiny, ležiace na najväčšej rieke v krajine Dnepri. Menou je Ukrajinská hrivna, prevažujúce jazyky sú ukrajinčina a ruština. Ukrajinská Republika je aj členom Spoločenstva nezávislých štátov, ktoré je voľným pokračovaním spolupráce Sovietských republík.

Naša cestovná agentúra Vám ponúka ubytovanie na Ukrajine vo viac ako 12967 hoteloch, apartmánoch, penziónoch, hosteloch, moteloch, rezortoch and nocľah s raňajkami a to ako v hlavnom meste Kyjev, tak aj v ostatných metropolách Ukrajiny, ako sú Nikolayev, Kherson, Vinnytsya, Uzhhorod and Zaporozhye.  Prípadne ponúkame ubytovacie kapacity aj v okolitých štátoch, susednými štátmi Ukrajiny sú Bielorusko, Maďarsko, Moldavsko, Poľsko, Rumunsko, Rusko and Slovensko.

Rozsiahle územie Ukrajiny leží vo východnej Európe a je jej druhou najväčšou krajinou hneď po Rusku, s ktorým má spoločné hranice na východe. Ďalšími susednými štátmi sú Bielorusko na severe, ďalej Maďarsko, Slovensko a Poľsko na západe a nakoniec aj Moldavsko na juhozápade. Južná časť krajiny leží pri Čiernom a Azovskom mori, kde nájdeme tiež aj známy polostrov Krym.

Známky osídlenia tripolskej kultúry na území dnešnej Ukrajiny sú už z doby pred 5 tisícmi rokmi  p.n.l.. V staroveku tu bolo niekoľko okrajových oblastí antického sveta a to najmä na brehoch Čierneho mora a v oblasti polostrova Krym, v strednej a severozápadnej Ukrajine sa zasa nachádzali rozptýlené osady Slovanov. Už v 9. storočí vzniká prvý východoslovanský štát Kyjevská Rus, zahŕňajúcí územie dnešnej Ukrajiny, Ruska a Bieloruska, ktorého najvýznamnejší panovník Vladimír I. prijíma v roku 988 kresťanstvo. Bohužiaľ tento štát sa veľmi skoro rozpadol na samostatné kniežatstvá, zo západnej časti sa stáva významné Haličsko-volyňské kniežatstvo a na juhu sa usídľujú kočovné kmene Polovcov. V priebehu 13. storočia je oblasť obsadená Tatárskymi kmeňmi, ktoré rozbíjajú zostávajúce kniežatstvo a dočasne ti zriaďujú svoju sféru vplyvu. Moc Tatárov však rýchlo upadá a väčšina území sa stáva súčasťou Litovského veľkokniežatstva, zvyšok území na juhu zakladá tatársky Krymský chanát a časť východných území sa dostáva pod vplyv Moskovskej Rusi.  V roku 1569 dochádza medzi Ukrajinou a Poľskom k uzavretiu Lublinskej únie, čím väčšina územia prechádza pod moc poľských panovníkov. Proti tejto únii však už v roku 1648 dochádza k veľkému kozáckemu povstaniu. Povstanie vedené Bohdanom Chmelnickým zo začiatku útržilo niekoľko víťazstiev nad poľskými vojskami, ale vzápätí bolo rozprášené. Aby sa zachránilo, požiadal Bohdan o pomoc cára Ruska, čo spôsobilo v konečnom dôsledku stratu suverenity väčšiny území Ukrajiny na úkor Ruska. Zvyšok území bol potom rozdelený medzi Rakúsko – Uhorsko a Rusko v dobe delenia Poľska (1793 – 1795) a následne aj vďaka vojskám cárovnej Kataríny II. Veľkej bola zlomená moc Tatárov a Turecka na juhu. Ďalšie dve storočia boli pre Ukrajinu v znamení nadvlády cudzích mocností, ktoré potláčali akékoľvek snahy o obnovenie národnej identity, a to ako politické tak kultúrne. Prvná výraznejšia snaha o osamostatnenie prebehla v období I. svetovej vojny, v rámci ktorej prebehla ruská občianska vojna, ktorá dala možnosť, aby vznikla Ukrajinská republika. Táto republika existovala však len v rokoch 1917 – 1919 a bola násilne ukončená zabraním zeme armádou ruských boľševikov a zriadením Ukrajinskej SSR, ako vazala Sovietskeho zväzu. Nasledujúce roky boli pre Ukrajinu veľmi zlé, najskôr ju po násilnej kolektivizácii poľnohospodárstva postihlo niekoľko hladomorov a v roku 1941 bolo celé územie obsadené vojskami nacistického Nemecka, ktorého vedenie si nedávalo žiadne servítky vo vyvražďovaní miestnych obyvateľov. Po skončení II. svetovej vojny bola zdevastovaná Ukrajina opäť pripojená k SSSR, ale získala územie Podkarpatskej Rusi, ktoré dovtedy patrilo Československu, a tiež v 60. rokoch 20. storočia aj polostrov Krym. Ďalšie roky boli poznamenané masívnou urbanizáciou a industrializáciou krajiny, ktorá mala veľmi negatívny vplyv na životné prostredie. Ukrajina je tiež dejiskom najväčšej jadrovej katastrofy 20. storočia - havárie Černobyľskej elektrárne. V roku 1990 Ukrajina vyhlásila suverenitu a po rozpade Sovietskeho zväzu aj nezávislosť, ktorá naštartovala proces demokratizácie krajiny.

V posledných rokoch sa Ukrajina pomaly dostáva do hľadáčika turistov a to predovšetkým návštevníkov z Ruska, Českej republiky a ďalších krajín Európskej únie. Krajina ponúka krásne letoviská a to najmä na polostrove Krym v Čiernom mori, ako sú Jalta, Sevastopoľ alebo Sudak. Ale ani milovníci zimných športov nebudú ukrátení, v krajine sa nachádza významná časť Karpát, a preto v horách Zakarpatskej oblasti nájdeme zaujímavé lyžiarske strediská. Pre pešiu turistiku a objavovanie historických pamiatok sú potom svojou východnou architektúrou zaujímavé mestá Ľvov, Černovice, Kamenec Podolský, Odesa, Poltava alebo Černihiv, ale ani hlavné mesto Kyjev sa nenechá zahanbiť, okrem návštevy krásnych štvrtí je tu napríklad aj možnosť výletnej plavby po Dnepri.